Stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín k zdravotným tvrdeniam o káve

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v januári tohto roka vydal svoje očakávané vedecké stanovisko o zdravotných tvrdeniach týkajúcich sa kofeínu. Na základe dostupných vedeckých výskumov, došlo k záveru, že jednotlivé dávky kofeínu do 200 mg a denný príjem až 400 mg, nemajú zvyšovať bezpečnostné riziká pre dospelých v Európe. Nižšie je uvedený prehľad niektorých častí z najnovšieho výskumu v tejto oblasti. Ostražitosť a bdelosť Kofeín v káve je pravdepodobne najviac dobre známy pre svoje povzbudzujúce účinky, ktoré výskum potvrdil – prínosy pre psychickú výkonnosť - vrátane zlepšenia vizuálnej pozornosti, výkonu pamäte a bdelosť. Účinok kofeínu na bdelosť je najvýraznejší v situáciách, kedy je hladina bdelosti jednotlivca znížená. Napríklad pri práci v noci bolo zistené zníženie kognitívnych porúch a havárií u osôb konzumujúcich viac ako 200 mg kofeínu denne1. Káva s kofeínom a krátke zdriemnutie sa preukázalo ako najefektívnejší spôsob, ako pôsobiť proti únave vodiča.2 Aj keď bolo zistené, že kofeín obnovuje bdelosť a pôsobí proti poklesu duševnej výkonnosti vzhľadom na nedostatok spánku, môže mať aj nepriaznivý vplyv na kvalitu spánku u niektorých jedincov. Niektorým osobám, ktoré sú zvlášť citlivé na kofeín, môže trvať zaspávanie dlhšie a celkové trvanie spánku a jeho hĺbka môže byť znížená, častejšie je prebúdzanie počas spánku. Tieto účinky sú zvyčajne menej pozorované u pravidelných konzumentov a abstinencia kofeínu môže tieto príznaky zlepšiť. Tekutiny K dispozícii máme rôzne množstvo rád a tipov, koľko a akých tekutín by sme mali vypiť, aby sme zostali správne hydratovaní. Rovnako sa tiež často stretávame s názorom, aby sme sa pri fyzickej aktivite vyhýbali kofeínovým nápojom, ak chceme zostať hydratovaní. Výhody, ktoré môžu pochádzať z príjmu tekutín z kofeínových nápojov, môžu prevážiť potenciálny mierny močopudný účinok kofeínu. Vedecké dôkazy pri pohľade na účinky kofeínu na bilanciu tekutín nepodporujú hypotézu, že kofeín má významný močopudný účinok.4 Okrem toho, pitie kávy s mierou, prispieva k nášmu dennému príjmu tekutín a nevedie k dehydratácii alebo k významným stratám telesnej tekutiny.3,4 Závislosť Otázka možnej závislosti na kofeíne je niečo, o čom sa tiež neustále diskutuje. Kým kofeín v káve je mierny stimulant centrálneho nervového systému, vedecké štúdie pomocou skenovania mozgu, ako sú napríklad De Luca MA et al v 2007, naznačujú, že u miernych pijanov kávy nevyvinú fyzickú závislosť na kofeíne. Je tiež známe, že u niektorých ľudí sa môžu objaviť príznaky po náhlom vylúčení príjmu kofeínu z potravy. Výskum naznačuje, že k tomu dôjde 12-24 hodín po ukončení príjmu kofeínu a prekladá príznaky ako bolesť hlavy, ospalosť a pocit únavy, ktoré však nebudú trvať dlhšie ako 48 hodín. Príznakom je možné sa vyhnúť postupným znižovaním príjmu kofeínu. V globálnom pohľade možno povedať, že dôkazy k dnešnému dňu naznačujú, že ľudia môžu aj naďalej využívať umiernenú konzumáciu kofeínu ako súčasť zdravej a vyváženej stravy. Referencie 1. Smith A.P. (2005) Caffeine at work. Hum Psychopharmacol, 20:441-5 2. Reyner L.A. & Horne J.A. (1997) Suppression of sleepiness in drivers: combination of caffeine with a short nap. Psychophysiology, 34:721 3. Kolasa K.M. et al. (2009) Hydration and health promotion. Nutrition Today, 44:190-203 4. Killer S.C. et al. (2014) No Evidence of Dehydration with Moderate Daily Coffee Intake: A Counterbalanced Cross-Over Study in a Free-Living Population. PLoS ONE, 9(1):e84154 www.coffeeandhealth.org