História tureckej kávy

História tureckej kávy je neodmysliteľnou súčasťou tradícií a rituálov tejto krajiny, ktoré siahajú až do 16. storočia. Pitie aj samotné servírovanie kávy mali po dlhý čas veľký vplyv na rôzne rodové zvyky, ale rovnako aj na sociálne či politické pôsobenie. Aj keď v dnešnom modernom svete nie sú všetky až tak viditeľné ako v minulosti, stále zostávajú významnou zložkou tradície a legendy tureckej kávy. V Turecku sa na označenie kávy používa slovo „Kahve“, ktoré v preklade znamená omamný nápoj a je dôležitou súčasťou tureckého životného štýlu.

Kávu priniesli v roku 1555 do Istanbulu dvaja sýrsky obchodníci. Onedlho sa tento nový nápoj stal obľúbeným nielen medzi moslimskými skupinami, ale aj na sultánovom dvore. Za pomoci viac ako štyridsiatich pracovníkov variči kávy nazývaní „kahveciusta“ prepracovaným a zaužívaným obradom pripravovali a servírovali kávu sultánovi. Avšak história tureckej kávy by nebola úplná bez pomoci žien. Už v skorom veku ich učili, ako správne pripraviť kávu, pričom mladé dievčatá boli posudzované potenciálnymi manželmi podľa zručností pri príprave kávy aj podľa konečnej, finálnej chuti kávy.

Významnú úlohu zohrávala turecká káva aj pri zásnubách. V minulosti žena nesmela zasahovať do rozhodnutia rodiny. Jej úlohou bola príprava a servírovanie kávy rodine a možnému budúcemu manželovi. História a miestne tradície hovoria, že žena bola schopná prostredníctvom kávy vyjadriť svoj názor. Ak pripravila sladkú kávu, tak súhlasila. Ak káva nebola sladká, tak vyjadrovala jej ľahostajný prístup, a keď bola mierne slaná, vtedy to znamenalo, že s návrhom na sobáš nesúhlasí. Káva sa stala významnou súčasťou tureckého štýlu života až do takej miery, že v niektorých domoch boli postavené miestnosti špeciálne pre pitie kávy. Táto jej popularita bola taká veľká, že viac ľudí trávilo svoj čas v „izbách kávy“ ako v mešitách.

Na druhej strane táto rastúca obľúbenosť kávy začala ohrozovať osmanskú vládu, ktorá mala pocit, že v priebehu socializácie začal ľud spochybňovať miestne samosprávy a doktríny. Presvedčenie o hrozbe kávy vyústilo až do jej zákazu a odstavením kaviarní. Porušenie zákazu sa prísne trestalo. Ani to však nezastavilo pitie kávy, v skutočnosti sa zvýšila jej popularita omnoho viac a aj ostatné krajiny si začali všímať tento nový nápoj. Časom bol zákaz zrušený.

Dnes sú turecké kaviarne opäť významnými miestami spoločenských stretnutí a káva dôležitou súčasťou tureckého života.